Raz sa mi snívalo, že som bol motýľom, a teraz neviem, či som Čuang-c´, ktorý sníval o tom, že bol motýľom, alebo som motýľ, ktorý sníva o tom, že je Čuang-c´.
(Jostein Gaarder, Sofiin svet)
Dva dni v koži jednorožca
V deň, keď nastala moja premena, bolo to, akoby mi v tele začala prúdiť nová krv. Vzduch má vtedy takú zvláštnu vôňu; neustále vás na každom kroku sprevádza zmes fialiek, škorice i klinčekov a keď zavetríte, celé vaše zmysly opantá príjemný závan sladkej vanilky. Prameň, z ktorého pijete, vás prekvapí slabulinkou chuťou lesných jahôd a farby vôkol sú tak sýte, že máte pocit, akoby ste boli súčasťou slávneho impresionistického obrazu. Je to tým, že vaše zmysly nadobúdajú nové rozmery; chuť, sluch, čuch... To všetko je natoľko intenzívne, že ste zozačiatku úplne ohúrení a nie ste schopní robiť nič iné, iba nehybne ležať v tráve a vnímať... Vnímať zvuky z veľkých diaľok, roj tisícok rozličných vôní či malinovú pachuť v ústach. To všetko je tak nové a neobyčajné, že nečujne ostávate ležať na mieste a premýšľate, že ak vôbec existuje raj na Zemi, ocitli ste sa v ňom práve teraz... Prvých pár hodín v koži jednorožca je skôr úsmevných a humorných zároveň. Kým si konečne zvyknete, že máte štyri nohy, nie dve, zakopnete najmenej o desať kameňov, pretože... Ešte stále nie ste schopní prijať fakt, že kráčate po štyroch! Deň mojej premeny bol jedným z mojich najšťastnejších; život jednoducho nadobúdal iné rozmery a odmenou mi bol neskutočný pocit slobody. Predstavte si, ako stojíte na najvyššom vrcholku hory a hľadíte dole do siahodlhého údolia. Pred vami sa rozprestiera nekonečný priestor ihrajúci dúhovými farbami, vidíte prepletajúcu sa sieť striebristých potôčikov a zdola vás zdravia pestré kolóny všakovakých kvetov. Horizont po
stupne nadobúda všetky kolority sveta a obklopuje vás taký svieži vzduch, že sa stačí iba nadýchnuť a vaše vnútro sa rozžiari čistou energiou. Toto nie je raj - toto je vaša myseľ. Ak ste jednorožcom, svoj život žijete vo svojej mysli a tvoríte si vlastnú realitu. Nemajte strach – je v nej neobmedzený priestor a môžete v nej žiť tisícky životov súčasne. Vymyká sa to vášmu chápaniu? Predstavte si napríklad, že ste v jeden okamih na viacerých miestach naraz – verte mi, ony to skutočne dokážu! Jednorožce ako komunita sú zvláštne tvory: milujú jeden druhého, ale vzájomne si doprajú dostatok voľnosti. Komunikujú skrze myšlienok, a hoci rozumejú ľudskej reči a ovládajú všetky jazyky sveta, iba málokedy skutočne prehovoria – jednoducho to nepotrebujú. Pamätám sa na ich privítanie; premenená na jednorožca som vkĺzla do hlbokého lesa a neúnavne som kráčala až tam, kam už nesiaha ľudská civilizácia – k prameňu zvanom Azhi Dahaka. Tu sa tieto čarokrásne bytosti pravidelne stretávajú, aby si navzájom odovzdávali svoje nadobudnuté skúsenosti. V okamihu, ako som sklonila hlavu k prameňu, obklopili ma zo všetkých strán a hľadiac na mňa hlbokými modrými očami, zdravili ma spanilým úklonom. Bola som jedným z nich. Tieto bájne bytosti nepoznajú zlo, závisť ani zášť. Každé ráno s radosťou putujú na vrcholky hôr, aby privítali východ slnka a večer sa tam opäť vracajú, aby svojou prítomnosťou vzdal
i hold svitu mesiaca. Tam, kde sa ich kopýtka dotkli mútnych vôd, tie okamžite spriezračneli a tie najpraobyčajnejšie kamienky v nich zažiarili ako najkrajšie drahokamy sveta. Pred ich silou i čistotou sa musí skloniť každý jeden démon a ustúpi aj ten najhorší – démon materializmu. Ten, kto okúsi zázračný prameň a čo i len na okamih sa premení na túto nádhernú bytosť, získa zvláštnu schopnosť. V čase premeny nachádza odpovede na všetky otázky, pretože jeho vedomie sa prepojí s vedomím ostatných jednorožcov. Ony to nazývajú kolektívno-progresívnym vedomím. Vyvetlím vám to. Predstavte si, že presne viete, koľko kvetov kvitne na lúke, koľko hviezd je na nebi či koľko krokov musíte spraviť, kým prejdete na vrchol hory – bez toho, že by ste to počítali... Predstavte si, že viete, kto za vami stojí, hoci ho nevidíte, a viete, v akom pomere použiť prísady do elixíru neviditeľnosti, hoci vás to nikto neučil. Pretože... Jednoducho... To viete. Jednorožce vidia do budúcnosti, ale neodhaľujú ju – vedia totiž, že všetko, čo sa deje, deje sa pre dobro nás všetkých a nie je v ich záujme odkrývať nevypovedané. Nepociťujú potrebu ovplyvňovať chod vesmíru; ich cieľom je žiť každým okamihom, dýchať, milovať a prijímať všetku tú nádheru, ktorá im bolo daná. Svojou skromnosťou, čistotou a láskou k životu si získali srdce stvoriteľa, a hoci nič neočakávajú, patrí im celý svet. Teraz je mi občas neuveriteľne smutno, pretože tie dva nádherné dni, čo som strávila ako jednorožec, vo mne zanechali hlboké a intenzívne spomienky. To, čo som vám vyrozprávala, je iba drobná kapitolka z ich fascinujúceho života; to ostatné však pomlčím... A raz... Vari jedného dňa, keď to budem najmenej čakať, moja duša opustí toto telo a ja, letiac ku hviezdam, splyniem v jedno s celým vesmírom... A vrátim sa... Ktovie... Možno v podobe tohto prekrásneho zvieraťa...
