Môj prvý deň na Delarine
Na Delarin som sa dostala tak, že mi prišiel list. Viem, nie je to nič zaujímavé, no pre mňa to bol výnimočný list. Pochádzam z rodiny muklov a tam som čary skoro nikdy nevyužívala. Vedela som, že som iná, že čarujem, že som čarodejnica. Vedeli to aj rodičia, ale mysleli si, že na žiadnu školu nikdy nepôjdem.
Keď mi jedného dňa poštová sova doniesla ozdobený, krásny list, neváhala som a okamžite som ho otvorila. Myslím, že som sa ten list za tých pár minút naučila naspamäť. Hneď, ako som sa spamätala, som utekala k rodičom a dala som im list prečítať. Nemohli tomu uveriť. Najprv ma na Delarin nechceli pustiť, no nakoniec som ich presvedčila, aby ma pustili. A tak som tu.
Môj prvý deň na Delarine bol taký, že som pricestovala aj s mojimi vecami z ďaleka. Prvé dojmy z toho, keď som vystúpila z vlaku boli také, že môj domov je vzdialený tisíce a tisíce kilometrov od tohto miesta. Pamätám si, že som stratila dôveru v samu seba a neisto som kráčala k hradu. Snažila som sa byť veselá a otvorená, chcela som s získať veľa priateľov, aby som sa necítila taká....odstrčená. Oboznámila som sa s tým, ako to tu hodí, pozrela som si, koľko predmetov sa vyučuje, kto čo učí, mala som prehľad. Na čistinke som sa ako s prvým človekom oboznámila s Tifie. Je celkom milá. Tak som postupne spoznávala profesorov a v ten istý deň som si našla aj moju najlepšiu priateľku Florens. Myslím, že aj ostatní sa chceli so mnou zoznámiť a ak nie, aspoň som ja spoznala ichJ.
Daniela Pior Sefin