Adurna

                  Vianočný príbeh

Ja som sa rozhodla pre dosť myslím, že zaujímavý príbeh. Upozorňujem je reálny, dotýka sa môjho života a za ten deň dakujem Bohu. V roku 2005 tak
ako každý rok aj teraz sa blížili krásne sviatky Vianoce. Ja ,kvôli tomu ako sa mi páčilo na škole, ktorá bola pri babičkinom domove ,som vtedy bývala u
babky. Nepáčilo sa mi jej správanie ,opovrhovanie mojou postihnutou tetou a to ako sa k nej správa, ale teta mi kázala zatvárať pred tým oči. Kedže ju mam moc rada poslúchla som a nevšímala som si to, ale babka si to začala skúšať a aj na mne, ale moja povaha mi pomohla absolútne to ignorovať a povedať si: "Budú Vianoce, nevšímaj si to a nemysli o blízkom v zlom. "Ale vtedy mamina, otčim a súrodenci žili v byte otčimových rodičov čo je teraz už aj môj domov. Ale vtedy ešte žila aj teraz už zosnulá stará mama môjho otčima, nech odpočíva v pokoji. Ale mi sme jej hovorili starká ,tak sa jej to páčilo. Ale bola to taká potvorka, chudá mala už roky a zlomila si bedrový klb a všetko začala vŕšiť na moju maminu, ale až hnusne. Ja som o ničom nevedela. Bola som v tom, že je všetko v pohode lebo ja ked som prišla na prázdniny domkov, starká si ma zavolala a rozprávala mi krásne, niekedy dojímavé, ale bola som si istá, že skutočné príbehy svojho života. Rozprávala aj cele hodiny a ja som ju len počúvala a počúvala a vždy som sa tešila na ďalší rozhovor. Ona sa mne paradoxne, dievčaťu čo jej nebolo ani nevlastnou pravnučkou ,vždy náramne potešila a hneď ako ma uvidela už kričala z izby, v ktorej teraz bývam ja,: "Zuzka pod sem." Tak som vždy dobehla, a sadla si
k jej posteli a počúvala. Ale nevedela som, že som jediná ,s ktorou ma dobrý vzťah. Na ostatných bola veľmi zla a na maminku sa vršila najviac. dopredu, ja jej nič nezazlievam aj ked iný by áno ,ale ja nie, lebo sa nestalo čo sa mohlo. No a tak to isto vždy ,ale raz to vyvrcholilo tak, že už išli byt prázdniny a nešla som ja domov ako bolo na pláne, ale prišli súrodenci ku babičke za mnou. Bolo mi to čudné ,aj zrazu zmena správania babičky ku takej cudnej nálade. Aj žiadne telefonáty od mamy. Totiž starká sa niečo rozhodla a začala mame strašne robiť zle. Ohovárala ju pred otčimovými rodičmi, ktorý sa nahnevali ešte viac ,oni ju vtedy poznali len zlu .A tak sa na ňu pustila cela otčimova familia a on sa svojej ženy ani nezastal. Trpela sama ako posledný hríbik na lúke. Pokúsila sa o samovraždu, predávkovala sa liekmi na spanie. Ale nevedela som o tom, nevedela som prečo niesme z maminkou na Vianoce. Pretože ležala na ntenzivke, našťastie nie dlho kedže to bol "najčistejší" pokus. Ja som sa až pred rokom dozvedela, že moja mama 23.12.2005 nemusela byt už s nami. Źe som sa mohla stať sirotou, kedze môj otec na mňa kašle od mojich 8 rokov. Nevedela som, že pri Stedrovecernom stole nedakujem len za tu chvíľu strávenú s rodinou, ale že dakujem, za to, že moja mama žije. Vtedy som si uvedomila dvojitú tvar ľudí, sveta aj Vianoc. Ludia majú vždy dve tváre, svoju a tu v zrkadle, tu horšiu. Svet? To vie každý, zem je nádherná a je matka prírody a svet je len akousi prikrývkou zeme, prikrývkou ktorá škodí. A Vianoce majú dve tvare v zmysle dakovania. Niektorí len dakuju na
Vianoce za dary, jedlo, zdravie, rodinu a za tých čo už nežijú. Niektorí ale v srdci dakuju, za to, že neostali na Vianoce nami, že sú z milovanou matkou či otcom. Ja ešte dnes, ked sa blíži dátum 23.12.2007 už teraz vopred dakujem, že aj dnes sa môžem objať s mamou, že jej môžem pošepkať ako ju ľúbim, že ju môžem pohladkať po chrbátiku a pritúliť si ju ked si spomenie na to čo nám začal robiť otčim. Ano zas sú Vianoce a otčim, inak schyzofrenik, ktorý nebojuje z chorobou, s ktorou mnohíí normálne pracujú. Začal mame robiť peklo, pokúsil sa nás vyhodiť z domu, zničil mame jedine veci po jej mŕtvom ockovi, bil môjho brata bez dôvodu, na sestre mu začalo vadiť, že je taká akú si vychoval aj ja som konečne povedala niečo
čo som mala pred piatimi rokmi. Myslite, že mu krivdím? Nie dokázali to aj testy, že by to nemusel robiť keby v hlave nechcel. A že mama ho podvádza a ona ma aj desať bokoviek. Všetko vychrdle, to mu tak vadí že mama začala priberať až ked sa zistila jeho choroba a začala to zneužívať? Ale to je už vedľajšie, len sa to deje zas na Vianoce, len preto som to spomenula. Takže toto je príbeh skutočný a písaný z hlbky srdiečka, snád aspoň takto ukážem, že nevyberajme druhému smietku z oka ked sme ešte nevybrali brvno z svojho. Alebo aj jednu vetu, že každý na každú vec a problém vidí z inej strany, tak sa nesnažme stať len na strane toho čo vyzerá byt dobrý alebo
slabší chorobou, nie vždy je to tak. Aj dobrý majú svoje zle ja, aj chorý vedia svoju chorobu podlo zneužívať. Ved svojim spôsobom funguje to aj na Delarine. Aj naša vedúca Katrinka je úžasná, ale každý vie, že v nej drieme upír. No napriek tomu ju mam strašne rada.

Susane von Samanta